Éra amalgámových plomb sa v Európe aj na Slovensku definitívne chýli ku koncu. Téme postupného ukončovania používania amalgámu v zubných ambulanciách sa venovala relácia Kontakty Slovenského rozhlasu, v ktorej diskutoval prezident Slovenskej komory zubných lekárov MUDr. Igor Moravčík. Diskusia sa zamerala na dopady pripravovaných zmien na pacientov, zubných lekárov aj systém verejného zdravotného poistenia.

Amalgámové výplne, ktoré sa v stomatológii používali viac ako sto rokov, obsahujú ortuť. Práve environmentálne riziká spojené s manipuláciou a likvidáciou ortuti sú hlavným dôvodom, prečo Európska únia pristúpila k ich postupnému vyradeniu z praxe. Slovenská republika sa zároveň zaviazala k ukončovaniu používania amalgámu v rámci plnenia medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z Minamatského dohovoru a európskej legislatívy.

Prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík v minulosti opakovane zdôraznil, že amalgám bol už dlhšie na prirodzenom ústupe a väčšina zubných lekárov prešla na modernejšie výplňové materiály. Podľa neho nejde o náhlu revolučnú zmenu, ale o proces, ktorý prebieha už niekoľko rokov.

Dôležitou informáciou pre pacientov je, že existujúce amalgámové plomby nie je potrebné preventívne odstraňovať. Odborníci upozorňujú, že po zatvrdnutí amalgámová výplň nepredstavuje zdravotné riziko pre pacienta. Problémom je predovšetkým prítomnosť ortuti počas výroby, manipulácie a likvidácie materiálu, čo môže mať negatívny dopad na životné prostredie.

Otázkou, ktorá rezonovala aj v rozhlasovej diskusii, zostáva dostupnosť náhradných materiálov. Kompozitné a skloionomérne výplne sú síce estetickejšie a technologicky modernejšie, ich zhotovenie je však náročnejšie na čas aj náklady. Slovenská komora zubných lekárov v minulosti rokovala so zdravotnými poisťovňami o zabezpečení úhrad základných výplní tak, aby pacienti neboli znevýhodnení a aby náhrada amalgámu zostala dostupná aj pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.

Podľa odborníkov väčšina slovenských ambulancií používa biele výplne už dnes a úplné ukončenie amalgámu preto pravdepodobne nespôsobí výrazné zmeny v každodennej praxi. Zmena bude citeľnejšia najmä z pohľadu environmentálnych opatrení a organizácie poskytovania stomatologickej starostlivosti.

Diskusia v relácii Kontakty zároveň otvorila širšiu tému financovania zubnej starostlivosti. Hostia upozornili, že kvalita a dostupnosť stomatologických výkonov bude do budúcnosti závisieť nielen od výberu materiálov, ale aj od nastavenia systému úhrad zdravotných poisťovní a podpory preventívnej starostlivosti.

Pre slovenských pacientov tak koniec amalgámu neznamená dôvod na obavy, ale skôr ďalší krok k modernejšej a ekologickejšej stomatológii. Výzvou zostáva zabezpečiť, aby kvalitné náhradné materiály zostali dostupné pre všetkých bez ohľadu na ich finančné možnosti.

Európski predstavitelia sa pri ukončení používania amalgámu zhodujú predovšetkým na tom, že ide o environmentálne opatrenie, nie o reakciu na preukázané zdravotné riziko existujúcich amalgámových výplní u pacientov.

Európska komisia: ortuť nemá v modernom zdravotníctve miesto

Podľa European Commission je ortuť vysoko toxická látka, ktorá predstavuje riziko pre životné prostredie a kumuluje sa v potravinovom reťazci. Komisia preto navrhla úplné ukončenie používania zubného amalgámu od 1. januára 2025, keďže dnes už existujú dostupné bezortuťové alternatívy. Cieľom je vytvoriť „Európu bez ortuti“ v súlade s politikou nulového znečistenia.

Komisia zároveň zdôrazňuje, že zákaz je súčasťou širšej stratégie ochrany zdravia a životného prostredia, nie izolovaným opatrením v stomatológii.

Európsky parlament: podpora úplného zákazu

European Parliament podporil úplné vyradenie amalgámu z bežnej stomatologickej praxe. Poslanci súhlasili s tým, aby sa zákaz rozšíril na všetkých pacientov, nielen na deti, tehotné a dojčiace ženy, pre ktoré už obmedzenia platili od roku 2018. Výnimka zostala zachovaná iba pre špecifické medicínske indikácie, keď o použití amalgámu rozhodne zubný lekár.

Rada Európskej únie: dôraz na sociálne dopady

Council of the European Union síce podporila zákaz amalgámu, zároveň však upozorňovala na potrebu zohľadniť sociálne a ekonomické dôsledky v jednotlivých členských štátoch. Preto umožnila prechodné obdobie pre krajiny, kde by okamžitý zákaz mohol negatívne ovplyvniť dostupnosť stomatologickej starostlivosti pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov.

Pri prijatí konečnej legislatívy Rada uviedla, že cieľom je „úplne odstrániť zostávajúce použitia ortuti v Európskej únii“ a naplniť ambíciu EÚ stať sa územím bez ortuti.

Aký je teda prevládajúci európsky názor?

Ak by sa dal postoj európskych inštitúcií zhrnúť do jednej vety, znel by približne takto:

Amalgám bol desaťročia funkčným a spoľahlivým materiálom, ale keďže dnes existujú kvalitné alternatívy bez obsahu ortuti, jeho ďalšie používanie už nie je opodstatnené z environmentálneho hľadiska.

Preto európski predstavitelia prezentujú ukončenie používania amalgámu najmä ako súčasť ekologickej a preventívnej politiky ochrany životného prostredia, nie ako priznanie, že milióny existujúcich amalgámových plomb predstavujú zdravotné ohrozenie pacientov.